Export virtuálneho počítača je praktický pri presune testovacieho prostredia na nový počítač, pri odovzdaní laboratória kolegovi alebo pred väčšou zmenou hostiteľa. Bez kontroly úložiska a virtuálnych prepínačov však samotný import nemusí stačiť.
Čo export skutočne prenesie
Export Hyper-V zhromaždí konfiguračné súbory virtuálneho počítača, virtuálne disky a dostupné kontrolné body do určenej štruktúry. Je preto vhodnejší než ručné kopírovanie jediného virtuálneho disku. Microsoft podporuje následný import na tom istom aj inom hostiteľovi, pričom sprievodca kontroluje dostupnú konfiguráciu.
Export však nie je automaticky dlhodobá záloha. Ak jedinú kópiu uložíte na rovnaký fyzický disk ako pôvodný počítač, porucha disku môže zničiť obe verzie. Citlivé virtuálne disky tiež chráňte rovnako dôsledne ako bežné firemné údaje.
Príprava zdrojového počítača
- Nainštalujte čakajúce bezpečnostné aktualizácie hostiteľa a virtuálny počítač štandardne vypnite.
- Zapíšte si názov virtuálneho prepínača, počet virtuálnych procesorov, veľkosť pamäte a umiestnenie diskov.
- Odstráňte iba nepotrebné skúšobné kontrolné body; potrebné body nechajte konzistentné a zdokumentované.
- Overte voľné miesto v cieľovom priečinku aj na médiu, cez ktoré budete export prenášať.
Pred exportom je rozumné skontrolovať, či hosťovaný systém nemá rozpracovanú databázovú operáciu alebo otvorený šifrovaný kontajner. Čisté vypnutie znižuje riziko, že sa po prenose objaví poškodený súborový systém alebo neúplná aplikácia.
Export krok za krokom
- V správcovi Hyper-V označte virtuálny počítač a zvoľte export.
- Vyberte nový prázdny priečinok, nie koreň systémového disku ani priečinok pôvodného virtuálneho disku.
- Po dokončení skontrolujte, že vznikli podpriečinky s konfiguráciou, diskmi a prípadnými kontrolnými bodmi.
- Skopírujte celý export ako jeden celok a porovnajte veľkosť prenesených údajov. Pri dôležitom systéme použite aj kontrolný súčet archívu.
Správna voľba pri importe
Používa exportované súbory priamo v ich aktuálnom umiestnení. Hodí sa iba vtedy, keď tam majú zostať natrvalo.
Vytvorí novú jedinečnú identitu a uloží súbory do zvolených umiestnení. Je vhodné, ak má pôvodná aj prenesená kópia existovať súčasne.
Po importe môže chýbať virtuálny prepínač s rovnakým názvom. Priraďte existujúcu sieť vedome a až potom systém spustite. Ak má klon fungovať popri origináli, zmeňte názov zariadenia, sieťové nastavenia a všetky identifikátory, ktoré používajú firemné služby. Dve aktívne kópie s rovnakou adresou alebo názvom spôsobia konflikt.
Skúška po prenose
Najprv otestujte štart bez prístupu k produkčnej sieti. Overte prihlásenie, čas, sieťový adaptér, voľné miesto a služby v hosťovanom systéme. Až potom pripojte správnu sieť. Pôvodný export nemažte, kým neprebehne skúšobný reštart a kontrola aplikácií.
Čo ponechať pre návrat
Po úspešnom teste si odložte pôvodný export, dátum presunu a stručný protokol s výsledkom kontroly. Zdrojový virtuálny počítač nevypínajte natrvalo ani neodstraňujte, kým vlastník služby nepotvrdí funkčnosť aplikácií a záloh. Ak išlo iba o klon na testovanie, obmedzte mu prístup k produkčným účtom a sieťam. Tak sa z technicky správneho importu nestane bezpečnostný problém alebo druhý neúmyselne aktívny server.
Súvisiace návody a produkt
Kontrolný bod nie je zálohaRozdiel medzi rýchlym návratom a obnovou údajov
BitLocker a obnovovací kľúčOchrana diskov bez rizika straty prístupu
Kontrola kompatibility Windows 11Hardvér a nastavenia pred nasadením systému